Narodila som sa 9. októbra 1971. Mám 51 rokov, som vydatá 31 rokov. Mám dve deti – 23-ročnú dcéru a 30-ročného syna.
Detstvo som prežila v Krásnohorskom Podhradí, Brzotíne aj Rožňave – kvôli smutným rodinným okolnostiam. Tým, že som musela kvôli sťahovaniu absolvovať za 8 rokov ranného štúdia tri základné školy, som však mala hromadu super spolužiakov, spoznala kopec dobrých učiteľov a tak získala priateľov aj skúsenosti – prispôsobiť sa novému prostrediu, adaptovať sa za každých okolností, vychádzať s rôznymi povahami. Tragické rodinné okolnosti a to, že v dôsledku nich nás s bratom vychovávala iba mama, ma naučili aj pretĺkať sa životom a byť silnou.
Študovala som na Gymnáziu P. J. Šafárika v Rožňave, neskôr som absolvovala nadstavbové štúdium cestovného ruchu pri Strednej hotelovej škole v Kežmarku, špecifikáciu sprievodcovstvo. Takže mám vďaka tomu dve maturity.
Po štúdiu som pracovala rok vo veľkosklade ako pokladník, potom 3 roky v zahraničí v štátnej nemocnici (NHS vo Veľkej Británii), neskôr v súkromnej spoločnosti (S-Elektro, s.r.o.) 2 roky ako supervisor. Dva roky v Rožňave v predajni s detským tovarom ako vedúca. Dve sezóny som sprevádzala turistov na hrade Krásna Hôrka i v kaštieli Betliar. Všetko a vždy s úžasnými kolegami a skvelým šéfmi. Vždy som mala šťastie na dobrých ľudí. Od roku 2002 prevádzkujem pohostinské a ubytovacie služby v Krásnohorskom Podhradí.
Medzi moje záľuby patrí – a odjakživa tomu tak je a bolo – čítanie a písanie. Aj preto som od roku 2010 začala pôsobiť pri internetovom portáli Inforožňava ako redaktor, neskôr ako editor pre krásnohorskú sekciu, v roku 2011 prešla aj do redakcie obecných novín Život pod hradom. Keďže do tlačenej verzie sa veľa informácií nezmestilo a noviny začali byť cenzurované a kontrolované vedením obce, založila som internetový portál zivotpodhradom.sk. Tu musím ešte citovať Bela Heflera, majiteľa a zakladateľa portálu Inforožňava: „Apropo transparentnosť – to čarovné slovíčko odznelo v súvislosti s rožňavskou samosprávou prvýkrát práve na tomto portáli – v otázke vtedy ešte čitateľky, dnes už jednej z editorov portálu Katky Prékopovej, ktorú pripojila k otázkam do rozhovoru s primátorom. A ten sa vypusteného džina z fľaše chytil so šarmom sebe vlastným. A nielen on, dnes je to slovo aj v týchto našich, trošku zatuchnutých končinách, už mainstreamom. (písal o mne v novembri 2010 v článku “Rožňavčanom súcim na slovo”).
Pre mňa transparentnosť nie je slovíčko, aj keď som už odvtedy komunálnym politikom. Je to moja srdcová záležitosť, usilujem sa o ňu už od roku 2010, kedy som začala navštevovať zasadnutia obecného zastupiteľstva u nás. A to doslova každé jedno zasadnutie – do decembra 2018 ako divák a občan a potom ako poslanec. Ani ako člen zastupiteľského zboru som nevynechala ani jedno zo zasadnutí neospravedlnila sa, ani neochorela.
V tejto činnosti – v písaní a „strkaní nosa do vecí verejných“ som našla zmysel. Záujem o veci verejné ma doslova pohltil. Bohužiaľ, redaktori, novinári, editori môžu udalosti a skutočnosti iba nestranne opísať a mnohokrát už len tie nezvrátiteľné. Preto pre mňa po pár rokoch nastal čas dokázať na “druhej strane”, že veci môžu fungovať ináč, spravodlivo a správne, pre prospech všetkých.
V roku 2014 som kandidovala do poslaneckého zboru prvýkrát, nepodarilo sa, až v roku 2018 – na druhý pokus to vyšlo. V komunálnej politike teda pôsobím ako poslanec Obecného zastupiteľstva v Krásnohorskom Podhradí 4-tým rokom. Uvedomujem si už dávno, že raz pre každého nadíde čas prejsť od slov k činom, u mňa od slova písaného k preukázaniu toho, že teória sa dá uplatniť v praxi. Dokázala som, že poslanectvo nie je osobnou sebarealizáciu, nie je o osobnom prospechu a rodinkárstve, o hlasovaní bez uvedomenia si dôsledkov ale len a stále službou občanom. A chcela by som, aby si to uvedomili aj ostatní. Aj tí čo kandidujú, aj tí čo ich volia. A preto kandidujem znovu. Tentokrát na post, ktorý si v našej obci zaslúži byť obsadený niekým, kto to myslí úprimne a vážne, kto nesľubuje, nepredostiera vízie, ale konkrétne riešenia.
A nielen pre uvedené – v Podhradí žijem s väčšími, či menšími prestávkami doteraz. Tu som prežila väčšinu svojho života. Mám tu priateľov, kamarátov, rodinu a samozrejme aj zákazníkov, ktorých dennodenne stretávam vo svojej prevádzke, už 20 rokov. Rada robím s ľuďmi, rada sa s nimi rozprávam, spoznávam nových ľudí, lebo aj o tom sú ubytovacie i pohostinské služby. Počúvate o boľačkách, ale aj radostiach. Dozviete sa mnohé o obci, o jej minulosti aj prítomnosti. A tiež počúvam dennodenne sťažnosti, i podnety a nápady, ako urobiť našu obec lepšou a čo je pre ľudí tu žijúcich dôležité. Poznám zákutia obce, poznám jej problémy, jej potreby. To všetko, čo som opísala vyššie, je toho tiež dôkazom. Mám svoju rodnú obec rada, ale chcela by som na ňu byť aj hrdá.