S Katarínou som sa zoznámil, keď sme sa stali súčasťou známeho portálu Inforožňava, pred 12-timi rokmi. Ona písala o dianí v Podhradí, ja o Dobšinej. Obaja sme boli okrem redaktorov a editorov aj aktivistami, zaujímali nás samosprávy, v ktorých sme žili a žijeme doteraz. A najmä to, ako robiť veci lepšie, transparentnejšie, efektívnejšie. Ja som ostal pri písaní, pri novinách, Katka bola akčnejšia. Zistila, že písať nestačí, že otvárať oči občanom je síce pekné a užitočné ale chod udalostí neovplyvníte. Kandidovala za poslankyňu a od roku 2018 ňou aj je. Ešte vždy sledujeme navzájom svoje aktivity, sem tam si napíšeme, porovnávame dianie pod hradom a pod Dobšinským kopcom. Práve preto ma požiadala o to, aby som s ňou spravil rozhovor práve ja a ja som sa toho rád ujal. Poprosila ma, aby boli otázky nekompromisné, pretože chcela, aby sa obyvatelia Krásnohorského Podhradia dozvedeli čo najviac. Aby bol rozhovor zároveň jej osobnou spoveďou. Pokúsim sa vám teda predstaviť Katarínu Prékopovú – kandidátku na post starostu obce pod hradom Krásna Hôrka.
Juraj Karika, redaktor Dobšinských novín
Prečo sa chceš tak veľmi vyspovedať?
Pretože som za transparentnosť. Už pred 4 rokmi, keď som sa uchádzala o dôveru voličov ako kandidát na poslanca, som mala predvolebný program a v ňom jednou z priorít bolo zverejňovanie všetkého. Vzápätí po zvolení za poslanca som zverejnila svoju emailovú adresu i telefónne číslo, s prosbou, aby sa na mňa občania obracali. A snažila som sa 4 roky zverejňovať informácie a materiály zo zastupiteľstva, ukázať im aj zákulisie rozhodovania a vtiahnuť ich do diania. A keďže ako verejne činná osoba musím zniesť väčšiu mieru záujmu o svoju osobu, tak radšej to urobím týmto spôsobom a prezradím všetko, aj to, čo je predmetom dohadov a špekulácií.
Si dosť aktívna, z môjho pohľadu najaktívnejší poslanec vášho zastupiteľstva. Vidím ale, že to u vás vnímajú aj trochu inak – ako keby im to vadilo.
Áno, veľké množstvo ľudí tvrdí, že strkám nos, kam nemám. Že kritizujem. Že útočím. Občania sú už tak znechutení a aj frustrovaní, z vysokej politiky, aj z komunálnej, že preto vnímajú, podľa mňa, len to hašterenie. Ak potom niekto reálne niečo robí, sú podozrievaví a rozmýšľajú, prečo dotyčný tak koná. Nerobím nič iné, len to, čo by mal robiť každý iný poslanec, každý volený zástupca – robím pre nich, hájim spoločný záujem. Nikdy som nekritizovala nič, čo by si kritiku nezaslúžilo. A nikdy to nebolo len o kritike samotnej – vždy som zároveň povedala aj B – ako treba problém vyriešiť, prečo treba konať inak a ako.
Kedy si sa rozhodla, že sa budeš uchádzať o post starostu vašej obce?
Definitívne rozhodnutie padlo niekedy v roku 2021, teda minulý rok. Respektíve, minulý rok to vo mne dozrelo. Nezverila som sa vtedy nikomu. Akurát toho bolo v poslaneckom zbore veľa a ja som si uvedomila, že ďalšie volebné obdobie pod vedením terajšieho starostu už nemusí obec bez ujmy zvládnuť. Naťahovanie rekonštrukcie areálu pod hradom. Ultimátum Slovenského národného múzea. Zberný dvor. Absencia spolupráce s inštitúciami. Ignorovanie, a to doslova všetkého. Pokuty, nečinnosť, nechuť veci meniť, či čokoľvek robiť. A pretože ani všetka moja aktivita, angažovanosť ani snaha o riešenia nepostačovali k zmene, namiesto frustrácie a vzdania sa, som sa rozhodla takto.
Ako, respektíve prečo si dospela k takémuto vážnemu rozhodnutiu?
Venujem sa veciam verejným už od roku 2010. Prax som získala počas pôsobenia pri portáli Inforoznava.sk a pri návštevách zasadnutí zastupiteľstva v Rožňave a pri robení rozhovorov s politikmi a pri návštevách verejných podujatí. Už vtedy som začala s písaním pre sekciu krasnahorka.info o dianí pod hradom a súbežne spustila portál zivotpodhradom.sk. Vlastne, vtedy som sa v tom našla a zistila som, že angažovať sa má zmysel. Že to, čo robíš, nerobíš len pre seba ale pre ľudí a to stačí – aby si objavil, našiel zmysle v tom všetkom. Chodiac na každé zasadnutie krásnohorského zastupiteľstva, od 2010-teho som zistila, že písaním o udalostiach a rozhodovaní vedenia obce toho veľa nezmôžem. Frustrovalo ma, že do rozhodovania nemôžem zasahovať, lebo ti nedovolia ani diskutovať, nieto ešte navrhovať niečo. Štvalo ma, že väčšina nepochopila, že vedenie obce nie je o vládnutí ale o službe občanom. Kandidovala som za poslanca, pred 8 rokmi, nevyšlo to, pred 4 rokmi však áno. Lenže ak si poslancom, takpovediac v opozícii a v menšine, môžeš sa snažiť do roztrhania tela, ale pohnúť sa vpred je veľmi ťažké. No a samozrejme vidiac kroky terajšieho štatutára a jeho nezákonné konanie, ktoré ide na vrub obce, obecnej pokladne a všetkých občanov, som usúdila, že niekto musí byť tým, kto ukáže, že veci sa dajú robiť inak – dobre a správne. Počula som stokrát z úst terajšieho štatutára, že to alebo ono sa nedá. Stačilo zdvihnúť telefón, vytočiť číslo kompetentnej osoby, dovolať sa na príslušný úrad, komunikovať a zistila som že všetko sa dá. Všetko je možné vyriešiť a to jednoducho. Netreba hľadať výhovorky, ako sa nedá. A sediac 4 roky v obecnom parlamente, počúvajúc denne občanov – na ulici, susedov, kamarátov, i zákazníkov v prevádzke, som si uvedomila, že veci nie sú ani komplikované, ani zložité. Iba ich takými robíme. A tiež prišli podnety od priateľov, známych, susedov a otázka – prečo nekandidujem? – sa začala čoraz častejšie opakovať.
Už od čias, kedy sme spolu pracovali pre Inforožňavu, si vystavená rôznym atakom, obvineniam, ohováraniu. Zvykla si si na to? Ako sa s tým vyrovnávaš, ak sa s tým vôbec dá vyrovnať?
Nezvykla som si v pravom zmysle slova, skôr sa naučíš ignorovať to a selektovať, kto hovorí a čo hovorí. Ono sa to vlečie som mnou práve od čias pôsobenia v Inforožňave a keďže som od začiatku upozorňovala na neprávosti a nezákonnosti terajšieho – dosluhujúceho vedenia, tak sa obrátil proti mne hnev všetkých sympatizantov a voličov terajšieho štatutára. Bolo mi to ľúto najmä preto, lebo mňa poznali Krásnohorčania od narodenia a jeho len od jeho prvej kandidatúry. A považovala som to za nespravodlivé – že ťa ľudia, ktorým sa snažíš otvoriť oči, zrazu začnú doslova nenávidieť, kvôli niekomu, kto ich klame a podvádza a ešte aj oberá o ich peniaze, lebo s nimi nehospodári tak, ako treba.
Predpokladám, že od oznámenia tvojej kandidatúry sa to zhoršilo.
Ono sa celá tá nenávisť, bez reálneho podkladu, zintenzívnila v čase keď som sa stala poslankyňou obecného zastupiteľstva. Posledných pár mesiacov, od oznámenia kandidatúry sa to stupňuje. Od priameho odhovárania ma voliť, po výmysly typu, že chcem z klubu dôchodcov spraviť krčmu, až po absurdnosti typu, že ma sponzoruje Šoroš. Celkom tým protichodným informáciám ani nerozumiem – najprv tvrdia, že kandidujem, pretože potrebujem peniaze na svoje dlhy a následne, že ma sponzoruje Šoroš, takže peniaze nepotrebujem a už tobôž nie starostovský plat. Tak si vyber (smiech). Uvedomujem si, že kým lož obehne polovicu sveta, pravda si ešte len obúva topánky, a ja na tom pramálo zmením. Mňa ani tak netrápi, čo si o mne myslia títo jedinci, skôr to, že to musí znášať moja rodina. A moji priatelia. Ešte zvyknem rozmýšľať nad tým, že aj ten dotyčný, ktorý omne šíri bohapusté lži, a nenávidí ma, to doma asi rieši, má predsa ženu, deti, rodinu. Niekedy uvažujem, čo oni na toto podlé konanie vravia.
Na to, že ti vykrikujú tvoje dlhy, si spomínam, z čias keď sme boli kolegovia, čiže ak správne počítam, otrieskavajú ti toto o hlavu už vyše 11 rokov. V podstate za to, že riešiš veci verejné sa ti šprtajú a hrabú v súkromí? Pekných pár rokov.
Je to tak. Určite, ak verejne pôsobíš, musíš zniesť vyššiu mieru kritiky, väčší záujem o svoju osobu. Ale ja pôsobím ako poslanec obecného zastupiteľstva iba od decembra 2018. Ja nemám problém vyspovedať sa zo všetkého svojim voličom, či odpovedať na otázky občanom, ktorí by ma chceli voliť a majú pochybnosti. Alebo spraviť odpočet práce poslanca. Ale ten zásah do súkromia by nemusel byť až taký intenzívny, aj keď teda žijeme na dedine.
No tak zastúpim zvedavých občanov a spýtam sa ja – ako je to s tvojimi dlhmi?
Každý človek sa môže dostať do problémov – či už vlastným pričinením, alebo vplyvom životných okolností. Ja netajím, že som urobila v živote zlé rozhodnutia a znášam ich dôsledky – mám na mysli pôžičky a dlhy. Ono sa tie problémy nabaľujú, a kopia a potom nevieš, čo skôr platiť a prijímaš ďalšie zlé rozhodnutia, lebo si pod enormným tlakom. Snažíš sa živiť rodinu, udržiavať všetko nad vodou. To som robila ja, a nie vždy to dopadlo tak, ako som plánovala.
Zaujímavé je, že skoro každý v obci ma pozná, pozná moju rodinu, poznal mojich rodičov. Vedia, kto som a väčšina vie, ako moje problémy vznikli. Vedia, že manžel bol niekoľko rokov nezamestnaný, a že z jedného príjmu sme museli udržiavať dve domácnosti čiže hradiť dvakrát réžiu, všetky poplatky, odvody, živiť vtedy dve školopovinné deti. Priznám sa ti, že to bolo veľmi zlé obdobie. Podľa mňa je najdôležitejšie, že si človek prizná chybu/chyby, preberie zodpovednosť za svoje konanie a učiní nápravu. Takže množstvo zo svojich dlhov som už uhradila, v zdravotnej poisťovni mám už asi 5tym rokom splátkový kalendár, v sociálnej takisto uhrádzam dlhy splátkami, teraz som začala na základe už druhej dohody, najnovšej, platiť omeškané. Vieš, po tomto už nikto nepátra – najľahšie je obhádzať niekoho špinou a blatom.
Ešte by som rada spomenula jednu vec – v súvislosti s predchádzajúcou otázkou. Ja osobne som sa nikdy o súkromný život kolegov poslancov ani starostu nezaujímala, nemá to nič spoločné s tým, že je dotyčná či dotyčný verejne činnou osobou. Ani ja, ani nikto iný nespomenul, že dosluhujúci štatutár mal pred zvolením do funkcie enormné dlhy, niekoľkonásobne väčšie, ako ja, zobrali mu jeho motorové vozidlá, naháňali ho exekútori. Nespomínalo sa to ani v čase pred voľbami, ani potom. Preto celkom nerozumiem, prečo som ja jediná terčom útokov a prečo mne jedinej sa ostatní hrabú v súkromí. Zdá sa mi to zvláštne a nepochopiteľné. Nerozumiem, prečo ľudí irituje to, že som sa snažila vždy konať správne.
Nikomu som neublížila, nikoho neoklamala, nikoho nepodviedla. Keď sa pozriem na svoju minulosť, vidím mnohé chyby, ale aj bolesť a trápenie. Ale keď sa teraz pozriem do zrkadla, vidím silu, poučenie a hrdosť na seba. Tak to je. Aj o tom je život.
Ťaží ťa ešte súdny spor – o dom v ktorom bývaš a podnikáš.
Áno, už sa súdim 9-ty rok o neplatnosť dražby, a ešte stále to nie je u konca. Momentálne čakám na rozhodnutie ústavného súdu, pretože moja nová právnička prebrala túto moju vec potom, ako som vyčerpala všetky dostupné súdne prostriedky a hlavne preto – a tiež preto – lebo považuje za nehorázne, ako sa k môjmu konaniu postavili jednotlivé súdne inštitúcie. Takže sa dá povedať, že ju môj prípad zaujal, a to až tak, že bola ochotná si preštudovať podklady za posledných 8 rokov a ísť so mnou do toho, za čo som neskutočne vďačná. Vlastne teraz dúfam, že spravodlivosť na Slovensku ešte existuje a verím v ústavný súd ako inštanciu dohliadajúcu na práva občanov. Pretože moje práva boli porušené nielen pri prevode mojej pohľadávky bankou ale počas predchádzajúcich 8 rokov aj prístupom prvostupňových a druhostupňových súdov. S mojím prípadom, v stave, akom sa momentálne nachádza, by som mohla ísť pred európsky súdny dvor – to nie je môj názor, ale názor viacerých právnikov.
Ešte by som snáď poznamenala, že mi nemuseli ľudia za chrbtom šíriť a počúvať špekulácie, polopravdy a výmysly, mohol sa ma ktokoľvek z občanov spýtať, kto som, čo som, prečo robím to, čo robím a konám tak, ako konám. Preto som po zvolení za poslankyňu obratom zverejnila svoje kontaktné údaje, a vyzvala som každého, aby ma kedykoľvek počas volebného obdobia kontaktoval.
Napriek tomu si sa vrhla do ďalšieho súdneho konania. Ak som správne pochopil, vaša obec nepostupovala správne pri prevode pozemku pod hradom na bývalého majiteľa bufetov a tak si sa rozhodla, že to budeš riešiť súdnou cestou. Prečo?
Bola som nútená pristúpiť k tejto forme riešenia. Treba vedieť, že z tej 10 rokov trvajúcej rekonštrukcie idú minimálne 2 roky zdržiavania na vrub obce. Skoro dva roky nebola snaha vedenia dohodnúť sa s majiteľmi bufetov pod hradom. Totiž areál pod hradom bolo treba vyčistiť – oficiálne – právne aj fyzicky. Ja som sa radila s mnohými odborníkmi, právnikmi, odborníkom na stavebné právo. Zhodli sa, že riešenie bolo jednoduché – obec mala vypovedať nájomné zmluvy s bufetármi a požiadať ich o odstránenie stavieb, pretože potrebovala vlastné pozemky k revitalizácii. Namiesto toho začali siahodlhé a odkladané a presúvané rokovania. Skúsila som najprv vec medializovať – napísala som dva blogy, oslovila Denník N a poslala podklady do relácie Večera s Havranom – články sa zverejnili, oslovili sa zainteresovaní, Michal Havran natočil priamo tu v Podhradí – v Andrássyho obrazárni tzv. výjazdovú večeru. Musím povedať, že týždeň pred natáčaním Večere mi volali z produkcie a povedali, že starosta odmieta účasť, pokiaľ budem jedným z hosťov. (Smiech.) Nebol ochotný postaviť sa zoči-voči argumentom. Dokonca jeho odpoveď na jednu z prvých otázok o tom, prečo sa zdržuje rekonštrukcia bola, že Prékopová zavádza.
Po medializácii znovu nastalo ticho, opäť sa nič nedialo, až prišlo ultimátum zo Slovenského národného múzea (SNM) – buď do konca roka 2020 vyrieši naša obec situáciu s majiteľmi bufetov, alebo sa podhradie nebude rekonštruovať vôbec a ostane v stave, akom bolo. Vtedy sa duplo na plyn a behom 3 týždňov sa skoncipovali a schválili zmluvy o budúcich zmluvách a následne v januári tzv. ostré zmluvy. Lenže tento zrýchlený režim schvaľovania priniesol so sebou nutné zlo – obišiel sa zákon, vlastne porušil sa. Nadarmo som upozorňovala starostu, kolegov poslancov, obecného právnika, ústne, písomne, pripomienkovala návrhy, upozornila na nedostatky, samozrejme na základe konzultácií s odborníkmi. Obvinili ma zo zdržiavania a vysmiali sa mi, že nemám právne vzdelanie, dokonca že namietam hlúposti. Teraz som už presvedčená, že za chrbtom poslancov došlo k zákulisným rokovaniam a preto to dopadlo tak, ako chceli tí, čo sa na tejto špekulácii a v podstate okradnutí obce, podieľali. Ja som už potom nemala inú možnosť, ako uplatniť si právo občana obce a ísť s vecou na súd.
Čo chceš vlastne dosiahnuť, aby súd vyriekol, že máš pravdu? Že si mala pravdu?
Nie je to o nejakom mojom zadosťučinení, chcem, aby súd vyriekol, že obec pochybila. Aby všetci vedeli, že zákon sa má dodržiavať. A bude sa odteraz dodržiavať, a že nikomu poškodenie obecného záujmu neprejde. Aby všetci konečne pochopili to, že právnik, ktorý dostal z obecnej pokladne, z peňazí všetkých občanov vyše 27.000,- eur za právne poradenstvo, nedokázal poradiť orgánom obce, ako postupovať pri prevode majetku obce. A že jedinú vážnu záležitosť, – ktorú za vyše 27.000,- eur mal „ustrážiť“ a to prípravu jednej jedinej zmluvy s obcou – spackal a spôsobil tak obci škodu a vytvoril veľmi zlý precedens. Obišiel sa zákon lebo sa to tak dohodlo. Alebo to bolo nekompetentnosťou. To už ale nechám na advokátovom svedomí – pritom sa tiež jedná o občana Krásnohorského Podhradia, a v konečnom dôsledku boli obabraní všetci spoluobčania. V podstate chcem, aby súd určil, že majiteľom lukratívneho pozemku pod hradom Krásna Hôrka je obec a nie špekulant s nadštandardnými vzťahmi s vedením obce. Ja obhajujem verejný záujem. Záujem nás všetkých. A opakujem znovu, ako mantru – verím v spravodlivé súdy. Verím v spravodlivosť.
A ako budeš postupovať v tomto súdnom spore, ak sa staneš štatutárom, keďže si žalobu podávala ako občan, fyzická osoba a namietala si neplatnosť právneho úkonu učineného obcou?
Ako štatutár obce určite nebudem môcť zastupovať žalobcu aj žalovaného. Budem musieť odstúpiť od žaloby zo zrejmých dôvodov. Myslela som však na to vopred a mám spolužalobcu. (úsmev) Takže dosiahnuť to, aby obec dostala naspäť pozemok, o ktorý ju pripravili jednotlivci, zo zištných dôvodov, nebude zložité.
Poďme k tvojim plánom, prioritám.
Vieš, u nás v Podhradí je toľko problémov, toľko neuskutočneného, či zanedbaného, že sa ani nedá hovoriť o prioritách. Je potrebné najprv nastaviť normálne fungovanie, bežný chod, základné služby, ktoré má samospráva poskytovať svojim občanom. A to je spojazdnenie zberného dvora, v budúcnosti jeho rozšírenie, nastavenie a zefektívnenie triedenia odpadu. Aby sme platili menej za komunálny odpad. Čaká nás veľké verejné obstarávanie, zmluva o odvoze a likvidácii odpadu nám končí 31. decembra a ja netuším, prečo sa to nerieši a obávam sa, čo bude s odpadom z domácností od 1. januára 2023. Už ktokoľvek bude starostom.
Problém máme aj s čističkou odpadových vôd, aj napriek tomu, že bolo deklarované a sľubované, že sa bude do nej investovať a preto ju previedlo vedenie obce pod správu východoslovenských vodární. Momentálne fungovala na 50%, už niekoľko mesiacov, kal z nej putoval rovno do potoka, občania sa sťažovali, k náprave zatiaľ nedošlo. Podľa môjho názoru je potrebné zmluvu o prevode správy majetku znovuotvoriť, prehodnotiť a revidovať, nastaviť nové podmienky, minimálne spraviť dodatok k nej. Možno by som to povedala takto: kvalita života občanov je mojou prioritou.
To je sú bežné starosti, každodenný chod obce, ako vravíš. Čo ale tvoje vlastné plány?
Plány mám, samozrejme. Je potrebné čím skôr zrekonštruovať a spojazdniť kemping. Pretože zamestná ľudí, počas jeho budovania aj počas prevádzky – a nebude ich málo. Ľudia potrebujú robotu, pretože ak ju majú, dostávajú mzdu, môžu spokojnejšie žiť. Už som napísala niekoľkostranový projekt, keď náš futbalový klub chcel uspieť v súťaži o prenájom kempu. Nie je problémom pre mňa napísať ďalší, aby sme mohli žiadať financie z externých zdrojov. Nebude treba platiť tisíce externej agentúre. Predstavujem si to tak, že počas zimného obdobia treba pripraviť dobrý projekt, nastaviť procesy, osloviť projektanta, aby sa už na jar mohlo začať pracovať.
Čo najskôr treba odstrániť havarijný stav budovy klubu dôchodcov, vysušiť základy, opraviť elektrické vedenie – považujem ju na základe obhliadky za nebezpečenstvo pre tam sa schádzajúcich dôchodcov. A krváca mi srdce pri pohľade na ňu, vždy keď idem okolo, už niekoľko rokov. Spustili sme petíciu, s kolegom poslancom Kúnom a otcom a synom Freivoltovcami – chceme aby sa aj táto budova zaradila do oficiálneho zoznamu pamätihodností obce. Potom už bude ľahšie postupovať pri jej rekonštrukcii, žiadať spoluprácu inštitúcií, a možno aj ľahšie získať finančné prostriedky na jej záchranu a obnovu. A opäť – zamestnám ľudí, dám šancu nezamestnaným, šikovným remeselníkom, vytvoria sa pracovné miesta. My (opoziční poslanci) sme pri kreovaní rozpočtu, posledné tri roky, vždy žiadali preúčtovať financie na túto obecnú nehnuteľnosť, dvakrát sa to dokonca schválilo, ale nič sa neudialo.
Dáme odbočku od témy: Mimochodom, aj Kún aj Freivolt sú tvojimi protikandidátmi. Ako ste sa dostali do takejto situácie?
Vlastne ani neviem. S kolegom poslancom Kúnom sme túto tému preberali už dávnejšie. Po čase sa mi priznal, že rozmýšľa, že by to skúsil tiež. Tiež má svoj okruh priaznivcov, priateľov, ktorí ho nabádali, aby kandidoval. Upozornila som ho, že medzi tými, ktorí ho prehovárali, aby šiel do boja o kreslo starostu, sú aj takí, ktorí chcú a potrebujú zachovať momentálne fungovanie vedenia obce – to sú tí, ktorí ho dokonca žiadali, aby ma od kandidatúry odhovoril. Máme spoločný okruh známych, priateľov, kamarátov, priaznivcov, aj „nepriateľov“ alebo neprajníkov, takže viem, kto ho nabádal z presvedčenia alebo preto, že v neho verí a kto preto, lebo si hľadí svoje záujmy. My dvaja sa rozprávame odjakživa na rovinu. Na dedine každý každého pozná, takže Štefan veľmi dobre vie, o kom hovorím.
No a Marian Freivolt – neviem, či teraz prezradím tajomstvo, keďže väčšina to takisto vníma, sa rozhodol na poslednú chvíľu. Až potom, ako sme začali so zberom podpisov na kandidátne listiny. Presnejšie potom, ako začal zbierať podpisy Štefan Kún. Vlastne ja som sa mu o kandidatúre zmienila pred 4 rokmi, keď mal dosluhujúci starosta len jedného, nie veľmi výrazného protivníka. Pýtala som sa ho vtedy, či by to neskúsil.
Dokonca som naliehala pred 4 rokmi dosť intenzívne aj na Kúna, aby sa pokúsil zvrátiť osud obce, bola som presvedčená o tom, že mal vtedy šancu. Takže, ak by som chcela žartovať, to moje „prehováranie“ prinieslo ovocie po 4 rokoch. Žarty bokom, situácia je vážna a neprospieva jej to, že proti terajšiemu starostovi kandidujú traja tzv. opozičníci.
Prečo by si bola lepšia, ako ostatní? Lepšia ako oni.
O dosluhujúcom štatutárovi sa veľmi zmieňovať nebudem, tie jeho prešľapy a porušovanie zákona sú známe. Snáď len toľko, že nepracuje v prospech obce, spôsobil nám škody, ktoré sa budú ťažko naprávať. Posledné volebné obdobie už len poberal plat, pretože pracovať nepracoval. Ani sa nemienim s ním porovnávať.
Čo sa týka Mariana, na rozdiel od neho som obrovské množstvo energie, času (a vlastne aj financií) venovala obecným záležitostiam. Dlhodobo sa venujem komunálnej politike, angažovala som sa s plným nasadením. Nielen posledné 4 roky, ale aj roky predtým. V jeho prípade je to posledný mesiac. Vyznám sa v zákonoch, som pripravená. Viem, kde sú konkrétne problémy, viem akých kostlivcov v skrini obecného úradu mám očakávať a viem konkrétne, ako riešiť existujúce i zatajené problémy. Toto u Mariana absentuje. Ak by sa stal štatutárom, potrvalo by veľmi dlho, kým by sa zorientoval. Na to naša obec nemá čas. Potrebujeme sa z toho marazmu, v ktorom sa nachádzame, dostať čím skôr, vlastne okamžite. Viem, že hovorí o spolupráci a o tom, že spoluprácou s ostatnými – poslancami a občanmi – plánuje riešiť veci. Sú to také všeobjímajúce vety ale nevidím v tých heslách konkrétne riešenia.
Štefan je oddaný obci. Či už futbal, či spoločenské alebo kultúrne podujatia, organizoval ich s ľahkosťou jemu vlastnou. Vie strhnúť masy, má veľmi dobré nápady, netreba ich ani vymenovať, ale všetky úspešné podujatia, ktoré sa v obci organizovali od roku 2010 vymyslel on. A nielen tie – spomalenie dopravy kvôli hradu, smile na hradnom kopci. Povedala by som však, že toto na post starostu nestačí. Isteže, manažuje už roky rodinnú firmu. Ale samospráva je o inom. Nepodceňujem ho, tak ako mnohí iní. Má môj rešpekt. Je poslancom tretie volebné obdobie, ale pristupuje k riešeniu problémov samosprávy inak, ako ja.
Tie dve vaše nehnuteľnosti kemping a klub dôchodcov, boli už viackrát súčasťou programu starostovských kandidátov, témou niekoľkých poslancov, dokonca predmetom petície. Takže niečo také tvoje, prezradíš?
Nejak, ani neviem ako, som sa zahĺbila do problematiky vysporiadania pozemkov v rómskej osade. Ty vieš, Juraj, že som sa touto témou zaoberala už keď som začala písať pre Inforožňavu, v 2011-tom. V roku 2014 som zisťovala pre vlastníkov pozemkov v osade podrobnosti ohľadne tzv. pilotného projektu, už v tom roku mali prebehnúť pozemkové úpravy. Dokonca som písala námietku pre 5 konkrétnych súkromných vlastníkov, pretože im ponúkali na výmenu skalnatý terén hradného kopca a nejaké jarky a úzke pásy pôdy – absolútne nevyužiteľné. Dosiahla som vtedy zvolanie verejného zhromaždenia, a pilotný projekt, potajomky a za dverami naplánovaný, nakoniec s hanbou zrušili.
Komunikujem s kanceláriou splnomocnenca, s odborom pozemkovým nášho okresného úradu, sprostredkúvam informácie občanom, už druhým rokom. Zvolala som verejné zhromaždenie, v máji tohto roku, pozvala kompetentných – suplovala som prácu vedenia obce, len aby boli vlastníci informovaní. Chcem pomôcť, aby sa vlastnícke vzťahy vysporiadali ale zároveň dosiahnuť, aby bolo vysporiadanie spravodlivé! Ak nevyužijeme túto možnosť, nepoužijeme finančné prostriedky, ktoré nám schválili, ostane status quo, zostaneme na mŕtvom bode. Následne si neviem predstaviť, ako sa bez pomoci – individuálne – domôžu vlastníci svojich práv, odškodnenia a adekvátnej – zdôrazňujem adekvátnej – náhrady za svoju zabratú pôdu. Prvoradé je odškodniť vlastníkov. Viem, že ma obviňujú z toho, že to robím pre Rómov, resp. kvôli predvolebnej kampani, ale je to blud, ktorý odmietam. Áno, v konečnom dôsledku to bude „výhrou“ aj pre Rómov, ale i pre obec. Pretože „noví vlastníci“, presnejšie staronoví, budú môcť dostávať príspevky, ak budú mať vysporiadanú pôdu pod domami. Neustále však opakujem a vysvetľujem, že pozemky prejdú na obec – do vlastníctva obce, Rómovia nedostanú nič zadarmo – ako sa to snažia mnohí nevedomí prezentovať. Nečudujem sa ale občanom, keď 90% mojich poslaneckých kolegov ani nevedelo, ani nevie do dnešného dňa, že takto by mal proces prebehnúť, pretože neprečítali zmluvu, nenaštudovali si podrobnosti projektu. Iba hlasovali. Dokonca dosluhujúci štatutár na mňa neveriacky pozeral, keď som mu vysvetľovala, ako proces vysporiadania prebehne a pritom zmluvu medzi ministerstvom a obcou podpisoval. Opäť, nerozumiem, prečo ma obviňujú ľudia, za ktorých bojujem.
Ako chceš zabrániť výstavbe ďalších nelegálnych stavieb v osade, dovtedy, pokým sa nepodarí vlastnícke vzťahy vysporiadať? Alebo ak sa ich nepodarí vysporiadať vôbec?
Veľmi jednoducho to urobil váš primátor Ján Slovák – každú postavenú nehnuteľnosť do jeho nástupu do funkcie, označil číslom, každá ďalšia bez čísla bola logicky ďalšou nelegálnou stavbou. Ja som pred niekoľkými rokmi dala vyhotoviť letecký záber osady a ponúkla som ho vtedajšiemu predsedovi stavebnej komisie, aby som mu pomohla zabrániť v ďalšom rozširovaní a rozrastaní sa osady – nebol záujem.
Takže treba každú nehnuteľnosť zaevidovať, označiť, legálne aj nelegálne, so súpisným číslom aj bez a urobiť konečne poriadok. Osadu máme zameranú, takže to nie je nejaká zložitá procedúra. Od presnej evidencie sa môžu odvíjať ďalšie, konkrétne opatrenia. Máme predsa občiansku hliadku, ktorá má dozerať na verejný poriadok. A dodržiavanie zákona. To predsa znamená, že aj na porušenie stavebného zákona. Treba efektívne využiť prostriedky a ľudí, ktorých máme k dispozícii. Iba sa treba držať zákonov – také jednoduché to je.
Čo urobíš ako prvé, ak vyhráš voľby a staneš sa starostkou?
Určite finančný a personálny audit. Viem, že sa zamestnanci obce obávajú toho, že sa bude vyhadzovať, koniec koncov to robí aj každá nová vláda, že hneď po voľbách dosadzuje do inštitúcií nových riaditeľov, na ministerstvá svojich ľudí. Preto sa obávajú voliť zmenu. Tu sa nikto nemusí obávať čistiek, či nebodaj nejakej pomsty. Môže dôjsť, a dôjde, ak pánboh dá a budem štatutárom, k reorganizácii a prerozdeleniu náplne práce jednotlivcov. Ten kto jej má vyše hlavy, bude odbremenený, ten kto nemá žiadnu, iba tú na papieri, tomu bude náplň doplnená, a to tak, aby to bolo účelné, aby to nepoškodilo vzťahy na pracovisku a výsledkom bol fungujúci úrad. Ďalším krokom bude zefektívnenie práce, motivácia zamestnancov ku kvalitnej práci a v konečnom dôsledku i úspory. Odmeny nebudú automatické, ako doteraz, každý rok rovnako, každému bez rozdielu ale budú prerozdeľované podľa zásluh. Niekto možno bude mať odmenu vyššiu ako doteraz, niekto zas nedostane žiadnu – nie je zložité zaviesť objektívne kritériá pre odmeňovanie. Stačí obnoviť dôveru a vieru zamestnancov v to, čo robia a vážiť si ich prácu a následne ju náležite oceniť. Je nadovšetko potrebné, aby tu bol úrad pre občanov preto ich treba aj informovať o jeho činnosti. A podľa mňa i napraviť jeho negatívny obraz v očiach verejnosti.
Treba tiež prehodnotiť všetky obecné zmluvy a nevýhodné vypovedať. Treba sa prekopať všetkými výdavkami obce a všetky zbytočné eliminovať, či rovno škrtnúť. Preto finančný audit – nemám na mysli taký každoročný, povinný, s opakujúcimi sa výsledkami a výstupmi.
Miestnym podnikateľom sa nedostáva nijakej podpory. Vlastne áno, roky rokúce však dookola tým istým trom. Výdavky samosprávy nemôžu prospievať len určitým záujmovým skupinám. Musíme rovnako pristupovať ku všetkým podnikateľom. Nielen k podnikateľom, ale aj miestnym organizáciám a skupinám občanov.
Je potrebné prijať opatrenia na zamedzenie daňovým unikom pri všetkých druhoch miestnych daní a poplatkov a nastaviť efektívnejšie vymáhanie daní, nedoplatkov a pohľadávok obce. Nevravím, že to je alebo bude jednoduché ale je to potrebné.
A čo informovanie obyvateľov? Doteraz si to riešila cez internet, s pomocou sociálnych sietí. A čo starší občania?
Moja srdcovka, ešte z rožňavských čias, moja priorita, transparentnosť – snažila som sa o ňu od roku 2010, písaním článkom, zisťovaním informácií. A zverejňovala som všetko zo zákulisia rozhodovania o chode obce od roku 2018 ako poslanec. Robila som aj pre obecné noviny, zaviedli sme listáreň, anketu v uliciach obce, práve pre transparentnosť ma odtiaľ vyhodili.
Mám v pláne zverejnenie všetkého, v zmysle hesla, čo nie je tajné, je verejné. Nielen toho povinného, zákonom nariadeného. Čiže budem trvať aj na zverejňovaní záznamov zo zasadnutí obecného zastupiteľstva, aby mohli občania ľahšie kontrolovať prácu vedenia obce – starostu i poslancov.
Ďalšia dôležitá vec – obecná webová stránka. Musí byť moderná, musí byť funkčná. Občania na nej musia nájsť všetko potrebné – vrátane tlačív – aby nemuseli s každou drobnosťou pochodovať na obecný úrad. A tiež turisti – veď je samozrejmé, že okrem informácií o obci a samospráve by mohli na jednom mieste nájsť aj služby, ktoré poskytujú miestni podnikatelia, tiež všetky praktické informácie. Nehovoriac o našich národných kultúrnych pamiatkach. Je trestuhodné, v akom stave je webový portál obce už niekoľko rokov. Pred pár rokmi som predložila obecnému zastupiteľstvu konkrétny návrh, ako by mala vyzerať, čo všetko by mala obsahovať, ako by mala fungovať. Stačí ho vytiahnuť zo šuflíka, oprášiť a aktualizovať. Mnohí občania nevedia ani to, že okrem obecného právnika naša obec platí 200-eurový paušál aj informatikovi, už niekoľko rokov – a to len za jednoduché úkony, akým je napr. priebežné nahadzovanie zmlúv a faktúr na portál. A preto si dovolím tvrdiť, že je trestuhodné, v akom je stave.
Starší občania, resp. tí bez internetu, by mohli byť informovaní prostredníctvom hromadných sms-správ, túto službu ponúkajú operátori a využívajú už mnohé obce.
Čo je z tvojho pohľadu dôležité pre starostu obce?
Zodpovednosť – každý, kto slúži občanovi, kto vykonáva verejnú funkciu by mal prebrať zodpovednosť za svoje rozhodovanie, za jeho dôsledky a následky, veď sa predsa rozhoduje o živote a osude občanov. Bez vyvodenia zodpovednosti verejných činiteľov za výkon ich právomocí im prestanú občania celkom dôverovať. Mrzí ma, že v tomto ohľade je zákon bezzubý. Ak sa by politik, aj komunálny, musel zodpovedať za svoje nezákonné a nezodpovedné konanie, zmenilo by sa mnohé. Naša obec prišla o 45 tisíc eur na pokute a ďalších rádovo niekoľko desiatok tisíc, lebo sa nedá zosobniť škoda spôsobená konaním jednotlivca. A tie prostriedky sa mohli investovať do rozvoja obce.
Čo budeš robiť, ak boj o kreslo starostu obce nevyhráš?
No, ak budem „len“ poslancom, teda hypoteticky, ak nebudem starostom, ale dostanem sa do poslaneckého zboru, tak to isté, čo doteraz. Makať v prospech obce, zodpovedne rozhodovať o chode obce, slúžiť občanom, riešiť problémy, navrhovať riešenia.
A ak ani poslancom?
Rovnaká odpoveď – to isté, čo doteraz. Starať sa o veci verejné, informovať občanov o všetkom, čo sa v obci deje, presadzovať transparentnosť, naďalej otvárať oči obyvateľom obce a snažiť sa ich vtiahnuť do rozhodovania. A sledovať výzvy, písať žiadosti, písať projekty. Určite sa budem usilovať realizovať plány, ktoré mám vo svojom programe.